Anticipačné fonetické stratégie pre simultánne a konzekutívne tlmočenie (APVV-15-0307)

Model anticipačných prozodických stratégií


Štefan Franko, Roman Gajdoš, Slávka Janigová, Katarína Kukučková,
Mária Paľová, Rudolph Sock, Mariana Zeleňáková

Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Porozumenie je základná kompetencia, pomocou ktorej sa dosahuje napredovanie na každej úrovni ovládania cudzieho jazyka. Vplyvom kognitívnej psychológie sa jazykové vyučovanie začalo viac orientovať na poznatky teórie spracovania informácií, teóriu schém a strategickú dimenziu. Vzniklo tak viacero modelov, ktoré pokladajú receptívne kompetencie za predpoklad rozvíjania kompetencií jazykovej produkcie. Do popredia sa dostáva schopnosť jednotlivca uplatňovať vlastné účinné stratégie pri riešení ťažkostí spojených so splnením konkrétnej úlohy.

Ďalší výskum v oblasti receptívnych kompetencií sa orientoval na úlohu kontextu, vplyv automatických mechanizmov reči a vzťah medzi kognitívnym a afektívnym aspektom používania jazyka.

MODELY POROZUMENIA ÚSTEHO PREJAVU

Modely porozumenia reči sú procesuálne modely, ktoré sa usilujú vysvetliť, ako sa tvorí globálne porozumenie reči. Vlastnosťou modelov je, že dávajú možnosť zovšeobecniť, musia sa teda dať uplatniť na nový súbor údajov s rovnakými vlastnosťami, čím sa testuje kapacita a validita modelu. Kognitívny výskum porozumenia sa na prelome storočí zameriaval na pozornosť pri sluchovom dekódovaní, na pamäťové procesy ako aj na vlastnosti samotného poslucháča a úlohu, akú v procese porozumenia zohráva jeho predchádzajúce poznanie (Witkin, 1990). Vďaka týmto výskumom dnes vieme, že na dekódovanie reči poslucháč nemusí sústreďovať pozornosť na každý jej zvuk, že nácvikom dokáže ovplyvňovať transfery medzi krátkodobou a dlhodobou pamäťou a môže usmerňovať podržanie v pamäti a rekonštrukciu porozumeného.

Z mnohých modelov porozumenia reči uvedieme iba tie, ktorými sme sa pri tvorení modelu anticipačných prozodických stratégií inšpirovali. Jednoduchý model Master (Mills, 1974) upriamuje pozornosť na mentálne rozhodnutie počúvať, aktívne reagovať na informáciu, udržiavať pozornosť, prekonávať prekážky a zapamätať si informáciu. Tento model následne rozvinul Lundsten (1979), ktorý sa pokúsil opísať, ako reč nadobúda význam. Počúvajúci musí najprv zvuky rozpoznať, zoskupiť ich a určiť hranice jednotiek, ktoré uchová v pamäti v podobe mentálnych predstáv, ktoré ďalej vyhodnotí, porovná a overí pomocou predchádzajúcej skúsenosti. Ak je mentálna predstava informácie v súlade s predchádzajúcou skúsenosťou, skupine zvukov sa priradí význam. V opačnom prípade sa poslucháč vráti k percepčnej pamäťovej stope a opätovne preskúma prvotné sluchové údaje, ktoré interpretuje a význam im prisúdi. Uvedomujeme si, že tento jednosmerný model už nezodpovedá dnešným modelom opisu procesov porozumenia, ale dobre opisuje striedanie prechodov medzi "kĺzaním po povrchu" a "skutočným pochopením", ktoré opisujú profesionálni tlmočníci.

Z modelov obdobia osemdesiatych rokov by sme chceli uviesť dva modely (Clark and Clark, 1977; Goss, 1982), ktoré obmedzili v skúmaní úlohu kontextuálnych vplyvov (prostredie, účastníci, téma, atď.). Výskum anticipačných prozodických stratégií sa totiž orientuje na porozumenie izolovanej vety, hoci všetky skúmané vety majú spoločný komunikačno-situačný prvok (predniesli ich francúzski poslanci v Európskom parlamente v istom období), a teda nie je možné úplne vylúčiť, že v percepčných testoch profesionálni tlmočníci isté prvky širšieho kontextu nemohli využiť. Prvý model opisuje spracovanie informácie v štyroch etapách:

1. krátkodobá pamäť zachytí informáciu v podobe fonologickej stopy,

2. fonologické prvky sa rozdelia na zložky, ktoré nesú význam a/alebo funkciu,

3. zložky vytvoria zoznam návrhov/ponúk zodpovedajúcich fonologickej stope,

4. ponuka nahradí fonologickú stopu v krátkodobej pamäti a počúvajúci si zapamätá globálny význam vety.

Goss k tomuto modelu pridáva parameter kritického vyhodnotenia prisúdeného významu a upozorňuje, že tento proces nie je iba rekurentný ale aj interakčný a autentická reakcia počúvajúceho na ústny prejav je súčasťou jeho percepčnej kompetencie.

Nagle a Sanders (1986) opisujú porozumenie reči ako zachytenie zvukového obrazu, jeho bezprostredné uloženie v krátkodobej pamäti, kde je rozdelený na významové jednotky v závislosti od poznatkov uložených v dlhodobej pamäti. Niektoré zvukové obrazy sa z krátkodobej pamäti rýchlo vymažú (najčastejšie ide o neznáme jednotky), iné spustia viacnásobné prisúdenie významu a jej rýchlu saturáciu a výpadok. Nastupujú automatické procesy, ktorými sa pomocou poznatkov v dlhodobej pamäti spracovanie informácie stabilizuje. Afektívne aspekty sa prejavia zvýšeným sústredením a úsilím o porozumenie. Nastupujú kontrolné a monitorovacie procesy, pomocou ktorých sa porozumenie objektívne vyhodnocuje. Podľa tohto modelu sa z extrahovaných informácií pripraví v krátkodobej pamäti syntéza, ktorá sa v nej overí pred transferom informácie do dlhodobej pamäti. Syntézy, ktoré krátkodobá pamäť vyhodnotí ako neuspokojivé, prejdú opätovným spracovaním. Porozumenie je teda sledom úspešných a akceptovaných syntéz. Ide o dvojsmerný model, v ktorom sa počúvajúci pokúša o porozumenie zdola nahor (bottom-up) aj zhora nadol (top-down). Pre nás bol tento model inšpiratívny v tom, že predmetom nášho skúmania je, ako sa extrahované prozodické informácie podieľajú na komplexe informácií tvoriacich uspokojivú syntézu, ktorá sa stane predikciou možných nasledujúcich informácií (a ich syntéz). Z tohto pohľadu je zrejmé, že aj overenie a vyhodnotenie prozodických informácií je obojsmerné. Opisovaný model kladie dôraz na kontrolované procesy, ktoré sa dnes označujú ako stratégie a predstavujú tak kľúčový pojem, s ktorým pracujeme.

Fonetik Lhote (1995) vypracoval tzv. krajinkársky model (modèle paysagiste) porozumenia ústneho prejavu. Lhote tvrdí, že každý rečový prejav sa situuje v istom zvukovom prostredí (hlas, rytmus, intonácia, tón, ticho atď.) a každý jazyk má vlastnú krajinku zvukov, ktoré počúvajúci rekonštruuje na základe svojich mentálnych predstáv (a svojich všeobecných a špecifických poznatkov). Krajinkárske počúvanie sa tak podobá na pozorovanie krajinky, pri ktorom oko pozorovateľa hore na kopci pohľadom naraz (simultánne) obsiahne zasnežený reliéf zafarbený zapadajúcim slnkom, dedinku v údolí i osamoteného lyžiara. Pri počúvaní reči funkcia zachytiť podnecuje/nabáda počúvajúceho selektovať a zamerať pozornosť na niektoré zložky zvukovej krajinky. Ak hľadanie vo fonologickej pamäti zlyháva, funkcia rozpoznať pracuje s hypotézami, ktoré overuje pomocou fonologických sledov (zvuky, intonačné kontúry a vzorce) a preveruje možný význam výpovede pomocou predchádzajúceho poznania. Rozhodujúca je pri tom vyváženosť uplatňovania obidvoch funkcií. Funkcia povoliť priradenie významu, teda jehorýchla dostupnosť, je výsledkom simultánneho uplatnenia obidvoch funkcií, ktoré vedie k správnemu alebo nesprávnemu porozumeniu. Tento pomerne jednoduchý model je pre nás zaujímavý tým, že veľmi dobre opisuje ťažkosť porozumieť v cudzom jazyku, jednak pre odlišnosti dvoch zvukových krajiniek, ale i preto, že živý ústny prejav sprevádzajú rozličné zvláštnosti krajinky (neprimerané tempo reči, hyperprozódia, hypoprozódia, nedbalá artikulácia, nerešpektovanie štandardnej intonácie), ktoré oneskorujú alebo limitujú funkciu rozpoznať. V tlmočení je rýchla dostupnosť významu pre výkon rozhodujúca. Simultánne uplatnenie funkcie zachytiť a rozpoznať je tak jedným z prostriedkov optimalizácie tlmočníkovho výkonu.

Zo známych modelov porozumenia by sme ešte radi spomenuli model riadenej aktivácie a deaktivácie pri rozpoznávaní foriem a významov opísaný pre porozumenie písomného prejavu (Fayol, Mouchon, 1984). Autori tu uvádzajú, že rýchlosť porozumenia (aktivácie a deaktivácie) ovplyvňujú markery (anafora, interpunkcia, konektory), ktoré čitateľ využíva na to, aby spustil len správny smer spracovania informácie a vyhol sa preťaženiu krátkodobej pamäti. Keďže vieme, že interpunkcia je len grafickou podobou niektorých intonačných vzorcov, snažili sme sa nájsť odpoveď na otázku, či niektoré prozodické javy neplnia funkciu anafory či konektorov.

A kvôli dôslednosti dodávame, že v opisoch súčasných modelov sa namiesto termínov krátkodobá pamäť a dlhodobá pamäť používajú termíny pracovná pamäť a disponibilné zdroje (working memory a existing resources - Stevick, 1993). Dnes vieme, že presnosť a rýchlosť porozumenia závisí od viacerých premenných, vrátane psychologického a fyziologického stavu, v akom sa počúvajúci nachádza. Vieme tiež, že predchádzajúce poznatky majú rozličnú povahu (explicitné, implicitné, encyklopedické, pragmatické, procedurálne) ako i to, že spracovanie informácie nie je lineárne, ale je výsledkom neustálej interakcie pracovnej pamäti a disponibilných zdrojov. 

STRATÉGIE POROZUMENIA ÚSTEHO PREJAVU

Už stručný prehľad predstavených modelov napovedá, že do procesu priraďovania a tvorenia významu vstupuje mnoho faktorov. Je tiež zrejmé, že teoretické konštrukcie nie je možné vzťahovať na celý komplex aspektov kompetencie počúvať s porozumením. Získať relevantný model tak znamená zamerať výskum na čo najpresnejšie vymedzenú oblasť a skúmať stratégie, pomocou ktorých je možné úspešne splniť istú konkrétnu úlohu. Implicitne to tiež znamená prísť na to, ako môžeme zlepšovať konkrétnu jazykovú zručnosť, ktorá sa na danej kompetencii podieľa. Termínom stratégia tu označujeme uvedomovaný a plánovaný postup, ktorý uľahčuje zachytenie, podržanie, opätovné vybavenie si alebo rekonštrukciu informácie. Je teda nutné pracovať s priamou skúsenosťou a "naživo" pozorovať stratégie počúvajúcich. Goss (1982) vo svojom modeli zdôrazňuje, že pri zapamätávaní si istého toku informácií sa uplatňujú predovšetkým zautomatizované procesy, zatiaľ čo vedome kontrolované procesy, teda stratégie, sa uplatňujú skôr v úsilí zapamätať si isté časti informačného toku. Goss sa pokúsil identifikovať stratégie "dobrého poslucháča" (bon auditeur) a dospel k týmto záverom: dokáže využiť pauzy rečníka, redundanciu ústneho prejavu a predikciu budúceho možného vývoja prejavu. Takáto predikcia (anticipácia) je sledom tvorenia a overovania hypotéz o jeho budúcom možnom význame a prebieha tým ľahšie, čím je oblasť poznania počúvajúcemu bližšia.

Z prieniku výsledkov doterajšieho výskumu vyplýva, že dobrý poslucháč dokáže:

1. využiť predchádzajúce poznatky,

2. vyvodiť význam,

3. zohľadniť kontext,

4. využiť anticipáciu,

5. použiť svoju schopnosť analyzovať a kriticky posúdiť,

6. kontrolovať vlastnú aktivitu vedúcu k porozumeniu.

Kým prvé štyri jazykové zručnosti poslucháča sa vzťahujú na kognitívne stratégie, posledné dve predstavujú stratégie metakognitívne, ktoré mu umožňujú počúvanie plánovať a usmerňovať. Uvedených šesť zručností dopĺňajú mnemonické stratégie (podporné techniky pre uchovanie a opätovné vybavenie informácie, najmä kľúčové slová a zoskupovanie informačných prvkov), kompenzačné stratégie (logické domýšľanie, ktorým sa prekonáva nedostatok poznatkov) a afektívne stratégie (prekonávanie nepokoja, nedôvery vo vlastné schopnosti). Lund (1991) zdôrazňuje schopnosť dobrého poslucháča vytvoriť prijateľne pravdepodobný kontext pomocou "záchytných slov" (grasp) a schopnosť udržať pozornosť a preorientovať ju v prípadné ťažkosti v porozumení bez toho, aby sa v porozumení stratil. Vyplýva z toho, že skúsený poslucháč vie zhodnotiť, do akej miery rozumie, pripúšťa problém/omyl a opraví trajektóriu významu.

Tomu, ako sa na sa porozumení ústneho prejavu podieľa jeho fonetická zložka, venujú štúdie pozornosti menej. Okrem prvkov spomenutých vyššie, pomerne veľa autorov sa zameriava na postrehnutie súvislosti medzi tempom reči a kvalitou porozumenia (počet slov za minútu, počet slabík za sekundu), kapacitou krátkodobej pamäti a kvalitou porozumenia (počet informačných prvkov zachovaných v rozmedzí 20 - 30 sekúnd), na schopnosť poslucháča využívať pauzy a hesitačné pauzy rečníka a kritickú dĺžku pauzy a na segmentáciu rečového prúdu. Najmä výskum z oblasti didaktiky cudzích jazykov podčiarkol, že segmentácia je prirodzený automatický proces vytvorený percepčným zvykom viazaným na prvý jazyk poslucháča a ďalej to, že na zmenu intonácie sú mimoriadne citlivé deti, ktoré si postupne vytvárajú vlastné stratégie počúvania, závislé od daného jazyka, kultúry či prostredia. Súbežne sa objavujú štúdie, ktoré zdôrazňujú neschopnosť dospelých osvojiť si artikulačné a prozodické návyky cudzieho jazyka.

V súvislosti so skúmaním demarkačnej funkcie fonetických javov sa posúva záujem od segmentov k suprasegmentom. Vanderplankov stress and rhytmic patterning (1993, citované v Cornaire, 1998) prináša viac svetla do výskumu artikulačnej rýchlosti a Lhote (1995) sa pokúša určiť, akými etapami - od senzorickej až po kognitívnu - prechádza spracovanie počúvanej informácie. Ucho zachytáva tok zvuku, extrahuje relevantné akustické znaky, prenáša ich do pamäti, kde sa z pôvodnej informácie ďalším spracovaním vytvorí mentálna predstava jej významu. Prechodu od zvuku k prvku významu napomáha spolupráca mozgových hemisfér: pravá spracováva melódiu, intonáciu a emóciu, kým ľavá spracováva jazykové a kognitívne zložky. Spolupráca hemisfér má kompenzačný účinok.

Tieto poznatky stáli na začiatku celého radu štúdií, ktoré sa venovali mechanizmom opätovného rozpoznania jazykových foriem a ich významov, zdôraznenia počiatočných alebo koncových slabík a naznačenia hraníc viet, syntagiem a vzájomných vzťahov syntagiem. Do popredia záujmu sa dostávajú suprasegmentálne javy ako prvky, ktoré zefektívňujú výkon pracovnej pamäti zoskupovaním prvkov, ktoré sa už čiastočne hierarchizované presúvajú do dlhodobej pamäti (stávajú sa disponibilnými zdrojmi). Začína sa výskum intonácie a melodickej a rytmickej variácie ako indície pre porozumenie významu. Objavujú sa tvrdenia, že prozodická analýza a fonetické cvičenia rozvíjajú kompetenciu počúvať s porozumením.

Zásluhou modelov porozumenia reči sme si uvedomili, aký komplexný a multifaktoriálny jav skúmame, na druhej strane ich veľkou nevýhodou je, že validita teoretických konštruktov sa overuje pomerne ťažko. Treba teda ďalej pokračovať v základnom výskume veľkých dát vzťahujúcich sa na recepciu, percepciu a porozumenie.

ANTICIPAČNÉ FONETICKÉ STRATÉGIE V TLMOČENÍ

Anticipácia je koncept, ktorého význam, predovšetkým pre simultánne tlmočenie, uznáva väčšina tlmočníkov a charakterizuje ho ako sled anticipačných momentov, ktorý im umožňuje tlmočiť správne a úplne a zachovať si pritom kontrolu nad vlastnou produkciou. Forma, ktorú zachytí ucho počúvajúceho či tlmočníka, má nielen morfológiu, ale obsahuje aj dynamiku svojho vzniku: zhmotňuje prvú vrstvu možnosti prisúdiť význam, a je teda prejavom praxologickej anticipácie. Postupný vznik foriem je kontinuálny proces mikrogenézy, stále prebiehajúcej modulácie podľa tematického poľa, ktoré neurčuje, kde sa má zastaviť proces stabilizácie, ktorá je relatívna a dočasná. Takýto kontinuálny a opakovane neukončený proces vzniku foriem umožňuje pochopiť, že každá forma, ktorá vzniká, predstavuje význam (Paľová, Zeleňáková, 2019). Doterajšie výskumy vzťahu anticipácie a porozumenia sa zameriavali hlavne na vyššie roviny jazyka (morfológia, syntagmatická a textová syntax).

Skúmanie anticipačných fonetických stratégií sa sústreďuje na anticipačné fonetické javy ako základné prvky mikrogenézy. Rozsah anticipačných rečových stratégií siaha od mikroúrovne, t. j. od čisto fonetických segmentov, až po makroúroveň slov, viet a celého rečového prejavu. Na mikroúrovni sa anticipačné artikulačné gestá chápu ako expanzia alebo extenzia týchto gest na susediace fonetické segmenty. Na makroúrovni extenzia anticipačných fenoménov presahuje segmenty a slabiky. Segmenty a slabiky sú charakterizované prozodickými vlastnosťami, predovšetkým intonačnými schémami, ktoré sa uplatňujú od slov po celé úseky viet. Anticipačné javy sú rečovej produkcii vlastné a v rečovej percepcii sa ich počúvajúci naučili využívať na adekvátnu a optimálnu rekonštrukciu aktuálneho jazykového významu.

Cieľom predstaveného výskumu je:

1. potvrdiť existenciu anticipačných javov na fonetickej rovine a lokalizovať ich,

2. opísať, ako anticipačné javy ovplyvňujú strategické rozhodnutia tlmočníka (schopnosť postrehnúť a využiť ich vplýva vo veľkej miere na kvalitu jeho výkonu - presnosť, úplnosť, adekvátnosť, plynulosť),

3. extrahovať z korpusu prejavov modelové vety obsahujúce výrazné anticipačné fonetické javy predikujúce istý druh anticipácie,

4. trénovať schopnosť tlmočníkov postrehnúť ich a využiť ich a overiť tak platnosť záverov výskumu.

TEORETICKÝ RÁMEC VÝSKUMU

Pojem anticipácie pravdepodobnosti priniesla teória informácie. Vzťahuje sa na celý rad ľudských činností, ktoré v matematickej podobe opisuje Markovov reťazec, pre ktorý platí, že pravdepodobnosť prechodu do nasledujúceho stavu závisí len na stave súčasnom. Je pomerne ťažké aplikovať pojem anticipácie pravdepodobnosti na jazykový prejav, pretože Markovov reťazec je lineárnou sekvenciou náhodných prvkov. Túto ťažkosť je možné prekonať tak, že budeme predpokladať, že mechanizmus produkcie/recepcie rečového prejavu prebieha na viacerých hierarchicky usporiadaných úrovniach. Pri simultánnom tlmočení mozog tlmočníka tvorí hypotézy a anticipuje isté verbálne a sémantické sledy, ktoré sa na viacerých úrovniach overia a následne potvrdia, alebo vyvrátia. Pravdepodobnosť, že anticipácia budúceho vývoja prejavu bude správna stúpa v závislosti od miery redundancie prejavu (Chernov, 2004).

Tento výskum sa ďalej opiera o senzoricko-motorický prístup k reči a teóriu priebežnej anticipačnej zvukovej percepcie (Anticipatory Perception based of Events (APE) hypothesis), podľa ktorej je počúvajúci schopný využívať postrehnuteľné anticipačné náznaky rečového signálu (Sock a kol., 2011). Vychádzame tiež z inventára funkcií prozódie v ústnej komunikácii (Di Cristo, 2013), predovšetkým z opisu vplyvu prozódie na segmentáciu ústneho prejavu a následné tvorenie jeho hierarchicky usporiadaných jednotiek. Percepčné testy (pozri nižšie) vykonané tlmočníkmi v rámci tohto výskumu potvrdzujú, že informácie týkajúce sa štruktúry prejavu zachytené v anticipačnom náznaku a dĺžka ich uchovania v krátkodobej pamäti sú najdôležitejšími informáciami, ktoré im pomáhajú optimalizovať tlmočnícky výkon.

Výskum anticipačných fonetických stratégií čerpá aj z poznatkov obsiahnutých v psycholingvistických modeloch, podľa ktorých sa ústny prejav tvorí sekvenčne tak, že nasledujúca sekvencia sa pripraví počas vyslovenia tej predchádzajúcej. V segmentácii/spájaní sa prejavuje kognitívne plánovanie rečníka a poslucháč či tlmočník musí preukázať kompetenciu porozumieť jeho kognitívnemu zámeru. Kognitívna kompetencia tak riadi produkciu i percepciu (Levelt, 1993). Konkurenčný model sa uplatní v situácii keď viacero heterogénnych konkurenčných náznakov vedie počúvajúceho k tomu, že sa rozhodne pre jednu z viacerých pravdepodobných interpretácií. Obmedzenia vyplývajúce z jednotlivých rovín jazyka sa v momente segmentácie/spájania premietnu do kognitívnej roviny.

V resumé translatologických štúdií o individuálnej schopnosti tlmočníka spracovať informáciu M. Guidère konštatuje, že "u tlmočníka spúšťajú pocit saturácie tri významné faktory: 1) náhla zmena v tempe spracovania (zmena rýchlosti rečníkovho prejavu, enumerácia); 2) zmena kvality zvukového signálu (zlá akustika, plochý alebo preexponovaný prejav); 3) nesprávna segmentácia prejavu alebo mimoriadne náročné sekvencie (gramatická nepravidelnosť, logická chyba alebo nejasnosť)" (Guidère, 2011 : 108 - 109). Percepčné testy potvrdzujú všetky tri uvedené faktory saturácie a takéto prípady realizácie viet boli z korpusu modelových viet vyradené.

ANALÝZA DIGITALIZOVANÝCH AKUSTICKÝCH ÚDAJOV A PRECEPČNÉ TESTY

Pre výskum anticipačných fonetických stratégií bol pripravený korpus zložený z 50 hodín nahrávok vystúpení francúzskych poslancov v Európskom parlamente, obsahujúci 10 mužských a 10 ženských hlasov. Z korpusu bolo extrahovaných 7 366 viet, ktoré boli použité na analýzu digitalizovaných akustických údajov pomocou programov Multi-Speech a Audacity, ktorá prebiehala v nasledujúcej postupnosti:

1. normovanie amplitúdy viet a percepčné určenie rytmických skupín, anticipačných jadier a typov anticipovanej informácie,

2. automatická extrakcia (+ manuálna korekcia) prozodických parametrov - fundamentálna frekvencia (F0 v Hz), intenzita (v dB), dĺžka trvania rytmických skupín a tichých a vyplnených páuz (v s/ms) a celková a artikulačná rýchlosť,

3. definovanie zovšeobecniteľných fonetických podmienok pre vytvorenie modelu "mentálneho softvéru" anticipácie pre nácvik tlmočníkov.

Bloková schéma postupnosti ilustruje etapy extrakcie digitalizovaných akustických údajov. 

V dokumentačnom systéme boli uložené všetky extrahované parametre tak, aby sa k nim bolo možné vrátiť a štatisticky ich vyhodnotiť, ak by sa preukázali relevantné súvislosti medzi primárne nesledovanými parametrami a hlavnými sledovanými parametrami. Cieľom tejto etapy experimentu bolo skúmať trajektórie intonačných schém a zovšeobecniť fonetické podmienky potrebné pre vytvorenie konceptuálneho modelu spájajúceho fonetickú, syntaktickú a sémantickú úroveň.

Z extrahovaného súboru viet bol vytvorený súbor 1000 viet obsahujúcich najmenej najmenej dve rytmické skupiny, ktoré počúvali štyria konferenční tlmočníci s profesionálnou praxou od 4 do 30 rokov praxe. Zaznamenaných bolo teda štyritisíc percepcií a údaje z nich boli štatisticky spracované a analyzované. Úlohou tlmočníkov bolo počúvať vetu a lokalizovať na oscilograme miesto (vyjadrené ako časový údaj), v ktorom získali dostatok informácie potrebnej na anticipáciu pravdepodobnosti o ďalšom vývoji vety. Zároveň mali pri každom takto lokalizovanom mieste pomenovať, akú informáciu anticipujú. Pri úlohe pomenovať anticipovanú informáciu pracovali spočiatku bez akejkoľvek vstupnej inštrukcie. Po realizácii štyristo vypočutí sa získané údaje vyhodnotili prvýkrát. Porovnali sa interindividuálne rozdiely v lokalizácii miest, ktoré boli označené ako anticipačné jadrá a pomocou analýzy opisov anticipovanej informácie vznikla nasledujúca typológia anticipovaných informácií:

  • kľúčová časť výpovede = jadro výpovede = nová informácia → RÉMA
  • zmena témy, odloženie témy, odbočenia od témy → TÉMA
  • determinatívna syntagma = všetky druhy determinácie v rámci syntagmy
  • predikatívna syntagma = sloveso, jeho sémantika alebo jeho čas a spôsob
  • explikácia = spresnenie, rozšírenie, zužovanie informácie
  • stupňovanie = zosilňovanie = zintenzívňovanie
  • opozícia a kontrast
  • enumerácia
  • zdôraznenie, dôraz alebo ich kombinácia
  • logický a/alebo vetný a /alebo slovný paralelizmus a ich kombinácie
  • konklúzia
  • koordinácia.

Experiment preukázal, že napriek interindividuálnym rozdielom v počúvaní a porozumení, existujú anticipačné momenty, ktoré sluch štyroch tlmočníkov vždy jednoznačne identifikoval a intonačné vzorce, ktoré vždy jednoznačne spojil s istým druhom anticipovanej informácie. V počúvaní súboru tisíc viet sa pri prvom zachytenom anticipačnom jadre zhodovala ich percepcia v 700 prípadoch a typ anticipovanej informácie v 702 prípadoch. K úplnej zhode percepcie v čase a type dospeli v 558 vetách. Pri druhom zachytenom anticipačnom jadre bola zhoda v čase dosiahnutá 382-krát a zhoda v type 357-krát. Úplnú zhodu percepcie v čase a type dosiahli v 302 prípadoch. 

V percepciách tretej a nasledujúcich rytmických skupín bola odchýlka v lokalizácii i type príliš vysoká. Pre ilustráciu uvádzame graf rozptylu lokalizácie anticipačných momentov štyrmi tlmočníkmi v prvej a druhej stovke viet:

Anticipačné jadrá boli pomocou percepčných testov lokalizované na konci rytmickej skupiny pri stúpajúcej F0 s nasledujúcou pauzou. Pre vymedzenie variácie F0 vrcholu rytmickej skupiny sa porovnávali hodnoty F0 sonantických jadier predposlednej a poslednej slabiky, pričom priemerný rozdiel hodnôt F0 = 35,98 Hz. 

Vysoké interindividuálne rozdiely v percepciách koncov tretej a nasledujúcich rytmických skupín viet tlmočníci vysvetlili tým, že aj napriek tomu, že sluchom vnímali stúpajúcu F0 s následnou pauzou na ich konci, neboli schopní z daných momentov získať žiadnu informáciu relevantnú pre anticipáciu. Z tohto pozorovania vyplýva, že určujúca pre optimalizáciu tlmočníckeho výkonu je prozodická anticipácia pochádzajúca z prvých momentov melodického celku, predovšetkým z intonačného vzorca jej prvej rytmickej skupiny (zdola nahor). S napredovaním vety v čase sa predikcia tlmočníkov o budúcej organizácii a význame foriem začala viac opierať o vyššie roviny jazyka (zhora nadol), pomocou ktorých sa permanentne overovala predikcia získaná z prvej až druhej anticipácie. Krátkodobá pamäť uchováva pamäťový odtlačok intonačného vzorca, ktorý bol zdrojom anticipácie tak dlho, kým sa anticipovaná forma a jej význam nepotvrdí/nevyvráti. Pri niektorých typoch anticipovanej informácie, akou je napríklad réma, to môže byť pomerne dlhý čas, pretože nezriedka formy a významy na overenie predikcie prichádzajú až v poslednej rytmickej skupine vety. Spolupráca krátkodobej a dlhodobej pamäti je nevyhnutná na to, aby krátkodobá pamäť zostala funkčná. Tým, že pracovná pamäť udržiava jeden až dva intonačné vzorce ako určujúce pre predikciu významu, nedokáže/nepotrebuje registrovať a využiť všetky anticipačné momenty, ktoré prozodická rovina ponúka. Potvrdzuje sa tým prítomnosť redundancie na prozodickej rovine a spoluúčinkovanie redundancie na všetkých rovinách jazyka. Syntézou uvedeného poznania je možné identifikovať štyri skupiny informácie, ktorú tlmočníci dokážu využiť pre optimalizáciu tlmočníckeho výkonu:

1. syntaktická informácia - prozodické (intonačné a melodické) vzorce umožňujú predvídať organizáciu vety,

2. sémantická informácia - prozodické vzorce umožňujú pomocou prozodického naznačenia segmentácia/spájanie vyhodnotiť interakcie významov, ktoré nesú slová,

3. referenčná informácia - kombinácie syntaktickej informácie s výsledkami sémantickej interakcie umožňujú kontrolovať logickú a tematickú súdržnosť výpovede,

4. pragmatická informácia - prozodické vzorce umožňujú riadiť súlad porozumenia s výpovedným zámerom autora.

Tlmočníci ich využívajú ako referenčné rozhranie, pomocou ktorého spustia priraďovanie a prisudzovanie významu v rámci zvolenej trajektórie.

MODEL ANTICIPAČNÝCH PROZODICKÝCH STRATÉGIÍ AKO KOGNITÍVNY SOFTVÉR

Zo získaného súboru 558 viet, ktoré predstavovali úplnú zhodu v čase zachyteného anticipačného jadra a v type anticipovanej informácie v percepčných testoch vykonaných štyrmi konferenčnými tlmočníkmi boli vyradené vety, ktoré mali závažnejšie nepravidelnosti (syntaktické a gramatické omyly, reformulácie, hyperprozódia a hypoprozódia). Súčasný model obsahuje:

500 nahrávok vzorových viet s možnosťou zobrazenia oscilogramu doplnený o

500 nahrávok vzorových viet nahovorených reprezentatívnym hovoriacim - mužský hlas

(s možnosťou zobrazenia oscilogramu),

500 nahrávok vzorových viet nahovorených reprezentatívnym hovoriacim - ženský hlas

(s možnosťou zobrazenia oscilogramu),

prepis 500 vzorových viet a

súbor vybraných vzorových viet s vloženým upozornením na blížiaci sa anticipačný náznak na oscilograme.

(K základnému modelu bolo pridaných 36 rezervných viet vyhovujúcich rovnakým kritériám výberu pre prípad poškodenia súborov v jednotlivých priečinkoch.)

500 viet modelu obsahuje typické štylizované prozodické kontúry, pomocou ktorých bolo možné natrénovať akustický model (strojové učenie), ktorý sám vyhľadáva anticipačné jadrá vo vetách korpusu (7 366 viet), čím sa dá terajší model pomerne jednoducho rozširovať/obmieňať. Kľúčovým parametrom pri tejto detekcii je frekvencia základného tónu F0 alebo kontúra F0. Na základe detekcie javu označí trénovaný akustický model ako moment anticipácie úsek zvukového signálu s vlastnosťou stúpajúca F0 + pauza a parametrami typických štylizovaných prozodických kontúr. Natrénovaný model zohľadňuje len prozodickú úroveň jazyka (bez sémantických, syntaktických či iných informácií), preto si obmieňanie modelu bude vyžadovať aj istý podiel manuálnej korekcie.

Všetky jestvujúce modely porozumenia ústneho prejavu potvrdzujú, že hypotézy či predikcie týkajúce sa možných budúcich jazykových foriem, ich organizácie a významu musia byť verifikované prúdom reči. Sluchové dekódovanie reči si vyžaduje tréning sluchu na isté fonetické javy ako aj tréning sluchovej pracovnej pamäti. Zvládnutie rytmu (rytmických sekvencií) a intonácií cudzieho jazyka sa vo výučbe zanedbáva a nezvládnutá prozódia sa prejaví na defektnom porozumení, alebo v podobe príliš veľkého vynaloženého kompenzačného úsilia. Tlmočenie je namáhavý výkon a šetreniu silami pomáha výborné, ideálne automatické, zvládnutie prvkov nižších jazykových rovín prejavu, ktoré umožní presunúť kognitívne úsilie na riešenie problémov na vyšších rovinách (štylistickej, pragmatickej). Ako sme ukázali v analýze modelov porozumenia, doterajším modelom chýba hlavne presne vymedzená oblasť skúmania a overenie teoretického konštruktu. Výhodou modelu anticipačných prozodických stratégií je prísne vymedzená oblasť skúmania (intonačné vzorce a intonačné kontúry francúzštiny používanej vo Francúzsku), možnosť zopakovať výskum na inom jazyku či preveriť jeho platnosť pomocou merania chybovosti tlmočníckeho výkonu. Model je zároveň kognitívnym modelom, ktorý zvyšuje citlivosť tlmočníkov na možnosť využívať anticipáciu od prvých sekúnd rečníkovho prejavu a je zároveň tréningovým modelom pre tých, ktorí si potrebujú prozodickú úroveň francúzštiny zlepšovať.

Porozumenie je komplexná kompetencia, ktorá si "na ceste od zvuku k významu" vyžaduje veľa čiastkových zručností, ale začína sa práve od rozpoznania zvuku a ako je známe, počujeme a identifikujeme len také zvuky jazyka, ktoré fonologická pamäť pozná. V tom spočíva význam jej trénovania na zvuky cudzieho jazyka, pretože tlmočník musí zachytiť význam priebežne, nie až na konci vety. Tlmočenie je zápas s časom, tlmočník má minimum času na reformulácie, preto musí anticipovať a pracovať s latentným významom, ktorý koniec vety preverí. Aj preto model pozostáva z izolovaných viet. Úzke vymedzenie oblasti skúmania potlačilo vplyv kontextu, hoci globálny kontext, a teda možnosť prisúdiť význam zhora nadol, je čiastočne daný zdrojom korpusu. Tlmočenie, hlavne simultánne, využívajú európske inštitúcie a práve tie bývajú métou konferenčných tlmočníkov. Model ponúka reálne autentické prozodické realizácie poslancov Európskeho parlamentu, ale aj ich vzorovú, kultivovanú a kontrolovanú realizáciu mužským a ženským hlasom rodených hovoriacich. Prepis modelových viet poslúži ako podpora pri dekódovaní sekvencií, ktoré pre počúvajúceho predstavujú subjektívnu ťažkosť. Vieme, že aj v C úrovniach ovládania cudzieho jazyka nie sú všetky jazykové zručnosti a kompetencie úplne vyvážené. Do modelu sme preto pridali vybrané vzorové vety s vloženým upozornením na blížiaci sa anticipačný moment na oscilograme. Ich úlohou je nasmerovať sluchovú pozornosť počúvajúceho a posilniť kognitívne spracovanie sluchového vnemu.

Model je určený hlavne študentom tlmočníctva a začínajúcim tlmočníkom, ktorí si chcú zlepšovať svoje fonetické stratégie cestou vyučovania, ale predovšetkým samostatným učením a nacvičovaním. Rešpektuje päť základných princípov jazykového vzdelávania dospelých - individuálnu skúsenosť, moment, kedy sa chcú učiť, orientáciu na získanie zručnosti a motiváciu zlepšovať kľúčovú jazykovú kompetenciu cestou nacvičovania konkrétnej jazykovej zručnosti.

PRAKTICKÁ APLIKÁCIA MODELU

Model je určený študentom cudzieho jazyka od úrovne B, ale rovnako aj jazykovým profesionálom. Kým na nižších úrovniach si prácou s modelom môžu učiaci sa osvojovať správne intonačné vzorce paralelne s osvojovaním si zvyšných jazykových zručností, učiaci sa s nadobudnutou C úrovňou môžu pracovať na zdokonaľovaní porozumenia a produkcie prozodickej roviny jazyka. Prozodická rovina jazyka má v komplexe vnímania jazyka nenahraditeľné miesto. Práve prozódia je prvou rovinou, ktorá je determinačným prvkom pre porozumenie pri učení sa jazyka v útlom detstve. Dieťa, skôr ako rozumie významu slov, reaguje na melódiu reči. Postupom času dominantné (to, na čo pri dekódovaní významu kladie najväčší dôraz a sústreďuje pozornosť) využívanie prozódie ustupuje ostatným jazykovým rovinám, predovšetkým sémantickej rovine. Vo vyučovaní / učení sa každého nového jazyka by mala dostať prozodická rovina jazyka rovnaký priestor ako ostatné jazykové roviny, pretože učiaci sa si pre daný jazyk vytvára osobitnú fonologickú pamäť. Vzájomná, prevažne záporná, interferencia medzi fonologickými pamäťami ovplyvňuje správne porozumenie významným spôsobom, ide teda o neprenosnú jazykovú kompetenciu.

Súčasné didaktické postupy používajú pri učení správnej prozódie zvukové nahrávky, ich transkripciu a graficky vyznačenú melódiu vety. Na rozdiel od nášho modelu, neponúkajú simultánne prepojenie vizuálneho a zvukového vnemu. Ďalšou výhodou predstavovaného modelu je možnosť precvičovať prozódiu na celkoch menších ako jedna veta. Určovanie počtu prozodických skupín, identifikácia začiatku a konca prozodickej skupiny je v prirodzenom prejave ťažšou úlohou, ako sa na prvý pohľad zdá. Pritom práve správne vymedzená prozodická skupina pomáha správne určiť vzťah medzi jednotlivými syntaktickými a sémantickými skupinami jazykových foriem. Kým na úrovni produkcie, je nesprávne/nedostatočné využívanie spomínanej jazykovej kompetencie pomerne jednoducho identifikovateľné (v podobe nesprávnej intonácie, či prízvuku), na úrovni porozumenia je ťažšie postrehnuteľné práve pre možnosť kompenzácie výpadku významu vysielaného z prozodickej roviny jazyka. Na takúto kompenzáciu však treba vyvinúť oveľa vyššie kognitívne úsilie, čím sa obmedzuje využitie kognitívnej kapacity na zachytenie ďalších významov. Využívanie kompenzačnej stratégie v simultánnom tlmočení predstavuje riziko kumulácie chybného porozumenia na viacerých rovinách, resp. vo významnej miere spôsobuje zvýšenú únavu pozornosti tlmočníka, ktorá je významným faktorom ovplyvňujúcim kvalitu tlmočníckeho výkonu.

S modelom je možné pracovať viacerými spôsobmi, a to v závislosti od toho, na akej jazykovej úrovni je jeho používateľ - učiaci sa. Na nižších úrovniach ovládania jazyka budú cvičenia zamerané na osvojovanie si vopred identifikovaného intonačného vzorca, zatiaľ čo pri C úrovniach, použijeme didaktické postupy, ktoré si vyžadujú samostatnejší, na kognitívne schopnosti náročnejší, prístup učiaceho sa, ktorý sa opiera o už získané kompetencie a schopnosť konceptualizácie a systematizácie.

Model sa teraz skladá z 536 viet pochádzajúcich z autentických prejavov francúzsky hovoriacich poslancov Európskeho parlamentu a z rovnakých 536 viet nahovorených rodenými hovoriacimi a ich transkripcie. Spôsob výberu viet je podrobne popísaný v predchádzajúcej časti článku. Vety sú zoradené do dvanástich kategórií, z ktorých každá zodpovedá jednému anticipovanému javu:

  • Typ 1 - réma (193 položiek)
  • Typ 2 - téma (1 položka)
  • Typ 3 - determinácia (108 položiek)
  • Typ 4 - predikatívna syntagma (90 položiek)
  • Typ 5 - explikácia (66 položiek)
  • Typ 6 - kontrast (22 položiek)
  • Typ 7 - stupňovanie (3 položky)
  • Typ 8 - enumerácia (17 položiek)
  • Typ 9 - zdôraznenie (18 položiek)
  • Typ 10 - logický paralelizmus (4 položky)
  • Typ 11 - konklúzia (11 položiek)
  • Typ 12 - koordinácia (3 položky)

V rámci skúmaného súboru bolo viet obsahujúcich uvedené typy viac, ale do modelu sa dostali len vety, ktoré úplne a súbežne vyhoveli kritériám:

- zachytenie anticipačného momentu 4 tlmočníkmi v rozmedzí + - 100 ms;

- štandardný rozdiel stúpajúcej F0 predposlednej a poslednej slabiky na konci rytmickej skupiny 35, 98 Hz;

- štandardné trvanie tichej pauzy 250 ms;

- zhodné určenie príslušného typu všetkými 4 tlmočníkmi.

Zatiaľ sme pri nácviku rozlišovania typu anticipovanej informácie odkázaní výlučne na sluch, pretože výpočty nepotvrdili relevantnú koreláciu medzi hodnotami stúpajúcej F0 a typom (s výnimkou typu 8) a relevantná korelácia medzi percentuálnou zmenou intenzity a základnej frekvencie F0 sa preukázala len pri type 6, 8, 9, 11 a 12. Treba teda hľadať iné kombinácie suprasegmentálnych javov, ktoré spôsobujú, že ucho je schopné zachytiť rozdiel intonačnej kontúry predikujúcej istý typ anticipovanej informácie.

Všeobecný kontext modelových viet je známy z mimojazykovej situácie. Samotný obsah prejavov však môže byť veľmi odlišný. Pre úspech komunikácie je najdôležitejšie správne porozumenie jadra výpovede - rémy, ktorá je v kontexte nositeľom novej, zatiaľ neznámej informácie. Pre rečníka, a rovnako aj pre počúvajúceho, je táto časť výpovede kľúčovou, a preto na ňu rečník vedome či nevedome kladie dôraz a jej vysloveniu predchádza rovnaká schéma. Tento prvý typ je zároveň najčastejšie anticipovaným javom, o čom svedčí aj najvyšší počet položiek - viet v prvej kategórii. Vzhľadom na skutočnosť, že členenie vety na jadro výpovede a východisko nemusí zodpovedať štandardnému členeniu podľa vetných členov (podmet, prísudok...), budú cvičenia určené na anticipáciu jadra výpovede určené len skúseným používateľom jazyka. Práve vzhľadom na tento rozdiel v porovnaní s bežným formálnym členením vety, teda na skutočnosť, že rozsah syntaktickej a sémantickej časti vety nie je vždy totožný, je schopnosť anticipovať prichádzajúcu rému významnou zručnosťou poslucháča, a obzvlášť tlmočníka. Nasmerovanie pozornosti na moment, kde nie je možné v komunikácii anticipovať potrebnú informáciu na základe vetnej syntaxe, ale je možné anticipovať ju na základe prozódie, intonačného vzorca, je kľúčom k úspešnému zvládnutiu tlmočenia.

Druhým, významne zastúpeným typom zachytenej anticipácie je schopnosť anticipovať predikatívnu syntagmu - sloveso, ktorého úloha vo vete je dobre známa. Cvičenia zamerané na nácvik jeho anticipácie sú vhodné pre učiacich s nadobudnutou B.1. a vyššou úrovňou ovládania jazyka.

Cvičenia určené pre úrovne B.1.+ sú založené na opakovanom počúvaní intonačného vzorca s vyznačením miesta identifikovanej anticipácie v modelových nahrávkach a cielene vedú učiaceho sa k sústredeniu pozornosti na dané miesto a k anticipovaniu vopred zadefinovaného javu. Didakticky sa cvičenie opiera o spôsob výučby aktívnym zapájaním viacerých zmyslov súčasne (sluch + zrak), čo umožňuje pevnejšiu stabilizáciu počutého intonačného vzorca a súčasne jeho "ukladanie do vnútorného softvéru", z ktorého bude pri najbližšom podráždení neurónov rovnakým zvukom reflexívne aplikovaná rovnaká schéma dekódovania. Námet pre tento druh cvičenia uvádzame v nasledujúcom metodickom liste.

Metodický list 1

Názov: Úvod do anticipácie

Vstupná jazyková úroveň: B.1.+

Cieľová jazyková úroveň: B.1.+

Pedagogické pomôcky: Technické vybavenie (počítač/ laptop/ tablet s nainštalovaným programom Audacity/Speech Analyser, slúchadlá), nahrávky sád viet Typ 4 - predikatívna syntagma (90 viet)

Úloha: Počúvaj intonáciu prozodickej skupiny, za ktorou nasleduje sloveso

Opis úlohy: Každý učiaci sa pracuje samostatne. Má k dispozícii a používa vlastné technické vybavenie a sériu 10 + 10 modelových viet nahovorených rodeným hovoriacim, ktoré počúva a súčasne sleduje oscilogram nahrávky. Sériu viet môže každý učiaci sa počúvať opakovane, podľa vlastnej potreby.

Ciele: pragmatické:

- zlepšiť vnímanie a citlivosť na prozodickú rovinu jazyka

- trénovať anticipačnú schopnosť pri vybranom jave - predikatívnej syntagme

- zafixovať si správne intonačné vzorce

- trénovať pozornosť

sociolingvistické a sociokultúrne:

  • zlepšiť komunikáciu

lingvistické:

  • nácvik intonácie

Priebeh úlohy - fázy:

Inicializácia: Definícia prozódie, intonácie. Predstavenie práce s technickými pomôckami, "čítanie" oscilogramu (individuálne alebo v skupine)

Vzbudenie záujmu: Diskusia (individuálne: štúdium literatúry)

Upriamenie pozornosti: V nahrávkach je zvýraznený moment, v ktorom sa má pozornosť zintenzívniť.

Porozumenie: Dosiahnuté opakovaným aktívnym počúvaním nahrávok.

Konceptualizácia: Lokalizácia anticipačného momentu predikatívnej syntagmy na konci prozodickej skupiny pri stúpajúcej F0 s nasledujúcou pauzou.

Systematizácia: Overenie na novej sade viet.

Cvičenia s vyšším stupňom náročnosti budú využívať ucelený didaktický postup rozdelený do fáz: inicializácia, vzbudenie záujmu, upriamenie pozornosti, porozumenie, konceptualizácia, systematizácia. Vo fáze inicializácie učiaci sa počúva sériu modelových nahrávok s rovnakým typom anticipovaného javu. Následne má vytvoriť hypotézu(y) a určiť spoločný prvok momentu anticipácie vo vypočutých vetách. Aktívne zapojenie poslucháča/tlmočníka do formulácie hypotézy, čo je základom anticipačnej stratégie, vzbudzuje jeho záujem. V ďalšom kroku pozornosť upriamime na anticipovaný jav opätovným počúvaním série modelových viet, teraz už s označením anticipačného momentu na oscilograme. Nasleduje fáza porozumenia pomocou overenia pôvodnej hypotézy a rozpoznanie typu anticipovaného javu. Vo fáze konceptualizácie si poslucháč/tlmočník ustáli prepojenie prozodickej roviny s významovou (v tejto fáze je k dispozícii transkripcia nahrávky). V poslednej fáze dochádza k systematizácii nadobudnutej zručnosti, a to prostredníctvom viacerých ponúknutých aktivít, akými sú napríklad: vypočutie novej série viet, v ktorej jedna nebude patriť do rovnakej kategórie a bude anticipovať iný jav. Úlohou bude nájsť vetu, ktorá do série viet nepatrí. Ďalšou aktivitou bude vypočutie série viet z rovnakej kategórie a výzva na vyznačenie miesta anticipačného momentu a následné overenie - samokontrola, zobrazením viet s už správne vyznačeným miestom anticipačného momentu. V závere je možné, pre porovnanie, pracovať s autentickou nahrávkou rovnakých viet a postupne zvyšovať citlivosť poslucháča/tlmočníka na rozpoznávanie momentov anticipácie. Podnetom pre prácu s modelom a tvorenie cvičení môže byť nasledujúci metodologický list:


Metodický list 2

Názov: Anticipácia rémy

Vstupná jazyková úroveň: B.2.+

Cieľová jazyková úroveň: B.2.+

Pedagogické pomôcky: Technické vybavenie (počítač/ laptop/ tablet s nainštalovaným programom Audacity/Speech Analyser, slúchadlá), nahrávky sád viet Typ 1 - réma (193 viet)

Úloha: Určiť moment a druh anticipácie

Opis úlohy: Každý učiaci sa pracuje samostatne. Má k dispozícii a používa vlastné technické vybavenie a sériu 10 + 10 modelových viet nahovorených rodeným hovoriacim a sériu 10 + 10 autentických nahrávok rovnakých viet, ktoré počúva a súčasne sleduje oscilogram nahrávky. Sériu viet môže každý učiaci sa počúvať opakovane, podľa vlastnej potreby.

Ciele: pragmatické:

- zlepšiť vnímanie a citlivosť na prozodickú rovinu jazyka

- trénovať anticipačnú schopnosť pri vybranom jave - réma

- zafixovať si správne intonačné vzorce

- trénovať pozornosť

sociolingvistické a sociokultúrne:

  • zlepšiť komunikáciu

lingvistické:

  • nácvik intonácie

Priebeh úlohy - fázy:

Inicializácia: Počúvanie série 10 nahrávok viet s potvrdenou anticipáciou rémy bez vyznačenia momentu a druhu anticipácie a javu.

Vzbudenie záujmu: Formulácia hypotézy - určenie spoločného anticipačného momentu a anticipovaného javu.

Upriamenie pozornosti: Počúvanie nahrávok a sledovanie ich záznamu na oscilograme s vyznačeným momentom anticipácie, v ktorom sa má pozornosť vystupňovať.

Porozumenie: Identifikácia druhu anticipovaného javu - rémy.

Konceptualizácia: Počúvanie nahrávok za súčasného sledovania ich transkripcie a zvukového záznamu na oscilograme. Prepojenie prozodickej a sémantickej úrovne jazyka. Lokalizácia anticipačného momentu rémy na konci rytmickej skupiny pri stúpajúcej F0 s nasledujúcou pauzou.

Systematizácia:

Aktivita 1: Overenie na novej sérii 10 viet (Cvičenie 1/1), z ktorých 1 nebude obsahovať rovnaký anticipovaný jav. Poslucháč/tlmočník má správne určiť a vylúčiť vetu, ktorá neanticipuje rovnaký jav - rému.

Aktivita 2: Vypočutie novej série 10 viet (Cvičenie 1/2) a vyznačenie momentu anticipácie. Overenie vypočutím tej istej série viet s už vyznačeným momentom anticipácie - samokontrola.

Aktivita 3: Počúvanie novej série 10 viet z Typu 1 - réma. Po získaní dostatočnej sluchovej vnímavosti sa učiaci sa snaží napodobniť vzorovú intonáciu. Vlastnú produkciu nahrá pomocou technického vybavenia a výsledný záznam porovná s pôvodným záznamom oscilogramu.

Cvičenia modelových listov sú vytvorené ako individuálne, čo samozrejme učiteľovi nebráni, aby ich kreatívne obmieňal a zapojil do činností súťaživý či porovnávací prvok. Na začiatku nácviku je vhodné dať prednosť cvičeniam s aktivitami, ktoré majú jasne zadefinovaný cieľ, čo znižuje pravdepodobnosť, že menej skúsený pedagóg alebo učiaci sa dospeje k nesprávnemu výsledku. V proaktívnej didaktike je v popredí dôraz na schopnosti učiaceho sa uspieť, a na to potrebuje jednoznačné a pomerne jednoduché pokyny. Modelové vety slúžia ako podpora a tréning pre ukladanie a vyvolanie intonačných vzorcov francúzštiny z pamäti automaticky, bez osobitnej kognitívnej námahy. Tréning si vyžaduje istý čas, ktorý je individuálny, preto by mali byť skupinové cvičenia zamerané iba na osvojenie si základnej miery zručnosti. Študenti tlmočníctva i profesionálni tlmočníci dobre vedia, že zautomatizovanie procesov na nižších rovinách jazyka uvoľňuje kognitívne kapacity pre riešenie problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť na vyšších rovinách porozumenia (obraznosť, cielená nejednoznačnosť, odklonená ilokučná hodnota výpovede, idiolekt rečníka a pod.) a vlastnej produkcie a jej autokontrole. Iste budú motivovaní samostatne zlepšovať svoju fonologickú kompetenciu, ktorá im otvorí možnosť pohotovejšie anticipovať možné významové trajektórie a získať čas pre ich konfrontáciu s vlastným poznaním v dlhodobej pamäti, s výpovedným zámerom rečníka, s celkovou a situačnou logikou, aby sa pustili po tej, ktorá im dovolí zmysluplne a intonačne uzavrieť vetu, ktorú už začali.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0307.

Recenzovali:

doc. PhDr. Taida Nováková, Csc.

doc. PhDr. Anna Butašová, CSc.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BARTHELEMY F., GROUX D., PORCHER L. (2011). Le français langue étrangère, Paris, L'Harmattan, Coll. Cent mots pour.

BEACCO J.-C. (2007). L'approche par compétences dans l'enseignement des langues, Paris, Didier.

BERTOCCHINI P., COSTANZO E. (2008). Manuel de formation pratique pour le professeur de FLE, Paris, CLE International.

CHERNOV, G. V. (2004). Inference and Anticipation in Simultaneous Interpreting. Amsterdam/Philadelphia: Benjamins Translation Library.

CLARK, H. E., CLARK, E. J. (1977). Psychology and Language. New York, HBJ.

CORNAIRE, C. (1998). La compréhension orale. Paris, CLE International.

COURTILLON J. (2003). Élaborer un cours de FLE, Paris, Hachette, Coll. F.

CUQ J.-P., GRUCA I. (2002). Cours de didactique du français langue étrangère et seconde, Grenoble, PUG.

DI CRISTO, A. (2013). La prosodie de la parole. De Boeck, Bruxelles.

FERRAND, L. (2004). Nature des codes phonologiques activés au cours de la lecture silencieuse. In: Psycholinguistique cognitive. Bruxelles, De Boeck Université.

GUIDERE, M. (2011). Introduction à la traductologie. Penser la traduction : hier, aujourd'hui, demain. De Boeck, Bruxelles.

GOSS, B. (1982). Listening as onformation processing. Communication Quarterly, 30.4.

LEVELT, W. J. M. (1993). Speaking, from Intention to Articulation. MIT Press, Cambridge.

LHOTE, E. (1995). Enseigner l´oral en interaction. Paris, Hachette.

LUND, R. J. (1991). A comparison of second language listening and reading comprehension. The Modern Language Journal, 75.

LUNDSTEN, S. W. (1979). Listening : its impact on reading and the other language arts. Urbana, IL, Eric Clearing House on Reading and the Oder Language Arts.

MILLS, E. (1974). Listening : Key to Communication. New York, Petrocelli Books.

NAGLE, S. J., SANDERS, S. L. (1986). Comprehension theory and second language pedagogy. TESOL Quarterly, 20.1.

PAĽOVÁ, M., ZELEŇÁKOVÁ, M. (2019). O prozodickom anticipačnom náznaku. XLinguae. European Scientific Language Journal, 1/2019.

PAĽOVÁ, M., KIKTOVÁ, E. (2019). Les indices anticipatoires prosodiques et l´activation de la référence en interprétation simultanée. European Scientific Language Journal, 1XL/2019.

ROBERT J-P., ROSEN E. (2011). Faire classe en FLE : Une approche actionnelle et pragmatique, Paris, Hachette.

SOCK, R. et al. (2011). Anticipatory Perception based of Events (APE) hypothesis. International Seminar on Speech Production 2011, Jun 2011, Montreal, Canada.

SOCK, R. - VAXELAIRE, B. (2012). Produire et percevoir la parole. In: Les Sciences de l´Homme et de la Société et la Maison Interuniversitaire des Sciences de l'Homme - Alsace. Strasbourg, MISHA Editions (sous la direction de Ch. Maillard), s. 152-161.

STEVICK, E. (1993). Memory : Old news, bad news, new news, good news. JALT Journal, 15.1.

VISETTI, Y. M. (2004). Anticipations linguistiques et phases du sens. In: Sock, R., Vaxelaire B. (éds): L´anticipation à l´horisont du présent. Hayen: Pierre Mardaga éditeur, sg. 33-52.

WITKIN, B. R. (1990). Listening theory and research : The state of the Art. Journal of the International Listening Association, 4.

ZIMMERMANN, J., KIKTOVÁ, E., PAĽOVÁ, M. (2019). Towards tho the Anticipation in Simultaneous Interpreting. CEUR Workshop Proceedings, Vol - 2473, urn:nbn:de:0074-2473-1, ITAT 2019 Information Technologies - Applications and Theory.